XXIX. Trenčiansky jazzový festival
|
 |
 |
 |
| Matúš Uhliarik, SK najlepší sólista |
Brian Charrette, USA osobnosť festivalu |
Matúš Oravec, SK objav festivalu |
 |
 |
| Program 23.9. | Program 24.9. |
DŽEZ SI ŽIADA OBETE ...
Po pandémii energetická kríza, ako keby tých problémov nebolo aj tak dosť. Džez prináša radosť a zmysel, ale dostať sa k nim vyžaduje trpezlivosť, snahu, vytrvalosť, silné nervy, ochotu a obete... Realizácia džezového podujatia začína pri stanovení termínu, vytvorení dramaturgie, spočítaní nákladov, hľadaní možností krytia rozpočtu, určení miesta konania, potom už to radostnejšie, ako - propagácia a kontakt s aktérmi. Pri opise tohto procesu sa zdá byť všetko jednoduché. Prax, a nie krátkodobá, je niekde v úplne inej rovine. Nakoniec však prichádza ten moment, keď doznie posledný tón záverečného koncertu a všetko to ťaživé z človeka spadne a eufória prekryje všetky útrapy a nepríjemné zážitky spojené s dielom, ktoré sa nakoniec podarilo. Podarilo, vďaka vôli a oddanosti veci. Festival je náš, džezový sviatok, a ten sa musí prenášať z roka na rok v napĺňaní tradície a v duchu džezového sviatku, ktorý nám mnohí závidia, alebo ho obdivujú... Taký bol aj XXIX. ročník festivalu Jazz pod hradom. Termín je tradične tretí septembrový víkend, dramaturgiu sme tvorili po celý rok a sľubovala parádne koncerty s účasťou našich a európskych špičiek. Náklady predpokladali podporu inštitúcií aj kultúre prajných podnikov či jednotlivcov. Tu sa predpoklad rozchádza si skutočnosťou... A zo spomínanej "napucovanej" dramaturgie ostalo torzo, ktoré zachraňovali muzikanti ochotní byť pri tom za pol darma... Níe je nikdy jednoduché oznámiť kapelám, že termín, ktorý majú dlho vopred rezervovaný, zaistené letenky, pri svojej vyťaženosti ťažko vykombinované zámeny pri fungovaní v ostatných projektoch či angažmánoch. Z plánovaného rozpočtu odišli sponzori - dôvod ekonomický - a obsah plagátu sa radikálne zmenil. Dvadsiaty deviaty ročník musel byť - a napokon bol... Veď už sme zažili aj horšie...Hľadali sme priestor a dobrá skúsenosť z minulého roka v príjemnom prostredí "pod gaštanom" sa toho roku nezopakovala. Teda open air sme pre chladnejšie večery vylúčili. Na námestí by sme určite našli priestor, ale Šenk, vlastný brat Mcafé bol ochotný nás prijať. Keď sa "babie leto" odporučilo šetriť na plyne i elektrine, potom džezový večer pod otvorenou strechou sa stáva skúškou oddanosti. Takže piatok v plnej zbroji, s teplom pri srdci a dekou pod zadkom. A na úvod na pódiu "nič nového pod slnkom". Dvadsaťpäť ročná známosť za hammondom, konzervatívna škola za bicími, netradične z Walesu, skvelý tenorsax sa spojili pod názvom "Otto Hejnic Organism", Brian to v Trenčíne dobre pozná, Otto Hejnic stíha skvele bubnovať aj organizovať a Osian Roberts hral okrem iných, aj s Georgom Mrázom. Takže top kvalita zaručená. Adrian Vitaloš je na trenčianskej džezovej scéne už dlho. Doteraz s domácimi spoluhráčmi a preto sa porozhliadol okolo seba a s okom odborníka postavil kapelu hodnú pohľadu i zvukového vnemu. Bossa Rosa je skvelá kapela s budúcnosťou. Koncepčne i jednotlivo. Dámsky spev, nežné stvorenie i za basovým nástrojom, posilnená rytmika a všadebol saxofón... Skvelé ! Na záver čisto domáca formácia, ktorú poskladal zo známych tvárí Erich Vladár - a predstavil ju pod značkou Trenčianska kaviareň, zámerne s jednou výnimkou. Nie len nová ako tvár, ale najmä ako nový spev! Matúš Oravec to rozsvietil tak, že sa stal objavom festivalu a terčom záujmu džezovej scény, nie len domácej.
Sobota bola už dlhšie plánovaná v Galérii Vážka. Bolo tam teplejšie. Domáca výhrevňa zvaná Erbetes Q a hlavne jej žiarivá osobnosť Iveta Lišková sa v zhode im vlastnej predviedli aj v ohni slovenského tanga. Skylark Q je spoľahlivý zdroj neúnavného swingového ťahu dvojzáprahu Jožko Brezina a Janko Babič, na ktorom sa s ľahkosťou motýľa vznáša klavírny sprievod Ferka Báleša, ozdobeného nehou a úprimnosťou svojich sólistiek. Kristína Bartošová je toho dôkazom. Headlinerom večera - a vlastne celého festivalu - bola prezentácia novej scény džezového výrazu. Do ťažkej oprátky vopchal hlavu Ferko Báleš, a s hrdosťou a radosťou múžeme konštatovať, že sa zhostil ťažkej úlohy znamenite. A nie len on. Frontman "Ansámbla" Ferka Báleša, Matúš Uhliarik je výnimočný vokálny zjav, Jurko Šušaník hrá sprievod presne sa hodiaci poslaniu kompozícií a Vlado Mačaj ešte vylepšil svoje majstrovstvo lovu v neznámych vodách. Ferko Báleš zhudobnil poéziu Pavla Országa Hviezdoslava. Nečakajte žiadne opakujúce sa vety na verše majstrovských básní. Kompozície sú tak silnou podporou slovného obsahu básní, že získate pocit, ako by ich písal v jednom čase, v jednej duši jeden a ten istý človek... V svojom segmente poznania a prezentácie sú Sonety dokonalé...
To bol XXIX. Jazz pod hradom. Ešte ocenenia: najlepší sólista Ludvik Soukup, najväčšia osobnosť Jozef Brisuda, objav festivalu Matúš Oravec. Ocenenia patria organizátorom, majiteľovi zariadenia Šenk, ochote, pomoci a skvelým zvukárom Klubu Lúč.
Realizácia džezového podujatia začína pri stanovení termínu, vytvorení dramaturgie, spočítaní nákladov, hľadaní možností krytia rozpočtu, určení miesta konania, potom už to radostnejšie, ako - propagácia a kontakt s aktérmi. Dúfajme, že vyzlečieme hadiu kožu korony a budúci rok bude len o radosti a nadšení... a radi prinesieme aj obete. Džez je kúzlo, ktoré všetky obete pocitom šťastia oplatí. Veď bude jubilejný - tridsiaty ročník Trenčianskeho jazzového festivalu JAZZ POD HRADOM.
Na stretnutie sa teší vám a jazzu verný,
jano babič
