VIII. Trenčiansky jazzový festival

10.00 PULS (SK)

11.30 FINDIN/Backman Q (S)

19.30 KU Graz Quintet (A)

21.00 Henry Tóth Big H Band (SK)

10.00 FINDIN/Backman Q (S)

11.30 FUSE JAZZ (SK)

18.00 BRINK MAN SHIP (SW)

19.30 BassFriends feat. Juraj Griglák + Renata Štubniaková (SK)

21.00 CHROMOSOMOS (PL)

22.30 jamsession JAZZ VIOLINE Q feat. Ľubo Šamo (SK)

18.00 FINDIN/Backman Q (S)

19.30 Bucktet (A)

21.00 esp... po dvadsiatych rokoch (CZ)

22.30 jamsession Také Oné, AfterTea Trio... (SK)

Objav festivalu: Renata Štubniaková

Najväčšia osobnosť: Burkhard Hoefer - Bucktet (Rakusko)

Najlepší sólista: FINDIN/BACKMAN Quartet (Švédsko)

Je ticho. Doznel posledný koncert a na scénu pomalým krokom vstupujú technici, pódiom prešiel zábudlivý muzikant, zo šatne dobehol poľujúci fotograf. Chladné biele reflektory osvetľujú ešte pred chvíľou nástroje chrliace do roztúženého publika horúcu lávu nevšedne formovaných tónov. Do jesenného večera vychádzajú ľudia plnší o nezvyčajný zážitok. V ušiach doznievajú posledné tóny koncertu, pred očami sa ešte zmätene striedajú pestrofarebné scenérie. VIII. Trenčiansky jazzový festival sa práve skončil. Na záver sa sluší hodnotiť, rekapitulovať, analyzovať. Ale všetko je ešte stále veľmi čerstvé. Nechajme si dojmy dozrieť a poďme si jednoducho prezrieť dvanásť obrazov festivalovej galérie.

Po dlhej dobe sa podarilo zobraziť na prvom obraze rýdzo trenčiansky výjav. V meste rastie niekoľko okresaných mladých talentov. Vedia dokonca pôsobiť aj synergicky v jednom zoskupení a výsledok je náramne zaujímavý a presne sa hodiaci na otvorenie Trenčianskeho jazzového festivalu. Kapela PULS sice nie je čisto jazzový projekt, ale jeho hudba z vlastných zdrojov dáva nádherný priestor pre komponované rify i sólové improvizácie. V celej produkcii je výrazným ťažiskom blues v duši, rock v prstoch a vkus v produkcii. Už zrejú do vážnej odrody unikátneho výrazu a už teraz vyslali počuteľný signál do širokého okolia.

Trenčiansky festival si prisvojil prívlastok festival mladého jazzu. Hoci niekedy sa nedalo veriť vlastným ušiam. Ak by ste stáli za dverami pri koncerte švédskych mládencov - bola by to určite škoda - ale hlavne - určite by ste sa zmýlili pri otázke kto to vlastne hrá. Vysoká úroveň škandinávskeho jazzu je všeobecne známa. Preto každý zasvätený očakáva slová chvály aj v prípade kvarteta FINDIN/BACKMAN. Tu sa však musí povedať viac. Títo štyria adepti jazzového kumštu formujú svoj štýl na švédskych univerzitách a hrnú pred sebou obrovskú hromadu, zloženú z virtuóznej techniky a nevyčerpateľnej invencie . Dokonalé ovládanie nástrojov privádza laika i odborníka k otázke - kedy sa to stihli naučiť ? V poňatí prevláda free jazz presne a vznešene orámovaný neuveriteľne zohranými unissono-sekvenciami barytonsaxofonu a altsaxofonu. Anjelsky vypadajúci Magnus Bergstrom pôsobil za kontrabasom priam zduchovnelo, ale jeho ťah viedol kapelu skalopevne úskaliami zložitých kompozícií. Ďalší zo sólistov tvoriacich "jedno telo jednu dušu" tejto formácie bol Fredrik Hakanson. Všeobecne platí to, čo o jeho kolegoch. Ale naviac jeho hra bola v u nás nevídanej a neslýchanej sfére polyritmického feelingu a nápaditosti při neustálom dialogu so sólistom- o technike nehovoriac … Cesta týchto pokojných, tichých, skromných, veci oddaných, spravodlivých vikingov vedie jednoznačne do svetovej slávy a my sme opäť raz radi, že sme boli pri tom !

"Prídeme radi o rok. Trenčín je skvelý. Boli sme na hrade a je tam nádherne. Tak ako "pod hradom".

Večerný program otvoril Erik Rothenstein. Jeho kolegovia tvoriaci európsku formáciu študentov Univerzity v Grazi sa priznali, že dali na dobrú Erikovu radu: v Trenčíne sa hrá európsky jazz. V takom duchu vyznela aj ich produkcia. V každom z nich rastie jazzový hráč, ktorého z radosťou uvítame na budúcich ročníkoch festivalu.

Po zotmení sa trochu pritvrdilo. Právom. Fanúškovia Henryho Tótha sa konečne dočkali. Prišiel s novým basákom, čo však věci iba pomohlo. Viktor Hidveghy je synom jedného zo zakladateľov moderného jazzu na Slovensku. Niet divu, že zdedil vrastenú genialitu, ktorú nevypudil ani tvrdý nátlak komisárov kultúrnej cenzúry v aktívnych začiatkoch jeho otca. Majo Slávka to nemal ďaleko domov. Ešte před koncertom odskočil k mamičke do Nového Mesta nad Váhom. Necítil sa dobře, bojoval s horúčkou. Ale na pódium sa vrátil a horúčku premenil na strhujúci výkon za bicími. Aj to bol pre Henryho motív, aby v ten večer odohral svoj limit. Pravidelní návštevníci jeho koncertov zhodnotili koncert gitarového mága v sprievode neúnavných mladíkov : lepší koncert sme od Henryho ešte nepočuli.

Slovenská jazzová scéna má svoje zázemie. Mladých súborov pribúda a rastie zopár veľmi talentovaných hráčov, ktorí hrajú vo viacerých projektoch. Štýlovo veľmi zdravo vyhranení sú jazzoví adepti formácie FUSE JAZZ. Oživili program práve vyhranosťou v štýle fusion a ich iskrivý funk nedal pokojne sedieť sále nabitej do posledného miesta s koncertom dýchajúcimi stredoškolákmi. FUSE JAZZ je jedna z najlepších slovenských jazzových kapiel a budúci rok si určite zahrajú na hlavnej scéne. Sú mladí, úprimní na pódiu i mimo neho. To robí jazz bližším aj pre neskúseného jazzového poslucháča a to je veľmi dôležité pre správne natočenie sluchových vnemov práve pre váhajúcu mládež.

Na správnu vieru obrátil svoje poslucháčstvo Juraj Griglák už dávno. Jeho Bass Friends sú trenčanom dôverne známi. Filozofia v zmysle investícií do mladého jazzu sa opäť ukázala správnou. Ľubo Šrámek, ktorý vyrastá aj vďaka medzinárodným skúsenostiam zo štúdií v Grazi vo veľkého klavíristu, už má trenčianske ostrohy. Už dlhšie mám zaostrené na Mariana Ševčíka a jeho "hru hlavou" na bicích a to odvtedy, keď s Gabom Jonášom a Jurom Kalászom sprevádzali Petra Lipu pri jeho životnom koncerte tu v Trenčíne na Jazzovej dražbe. Rado Tariška nie len svojim pôsobivým zjavom, ale hlavne stále sa zlepšujúcou hrou má namierené medzi "jazzových gentlemanov". V európskej kaviarni slávy už bez ostychu sedí. Je vzorom skromnosti a dôkazom úspechov systematickej práce. Je jazzman. Juraj Griglák sľuboval príjemné prekvapenie. Po úvodnej skladbe sa v kuželi bodového reflektoru objavila krásna tvár Renaty Štubniakovej. Speváčky zvyknú začínať so skladbou na rozohriatie, alebo usadenie na pódiu. Renata ohlásila Round Midnight - a znalec už pri názve sníma klobúk… Balada, ktorá nechýba v repertoári svetových hviezd. Nádherne precítený prednes, takmer dokonalá intonácia, frázovanie do kapely, záver - frenetický potlesk ! Popri všetkých svetlých zjavoch jazzového spevu na Slovensku mi Renata Štubniaková vyplnila priestor, ktorý na našej scéne zostával po niekoľko rokov zúfalo prázdny . Bola jednoznačne Objavom festivalu.

So zaujímavým inštrumentálnym projektom prišli štyria hudobníci z Poľska. Nič nového pod slnkom - povieme si. Veď poliaci sú už raz takí. Otázka však znie - prečo im to vždy vyjde až do svetovej slávy ? Tentoraz cez sféru jazzu postavenú na ethno-music a progresívnom rocku. Kompozicie postavené na rytmickom experimente v rovnako skúmavej harmónii, podporenej inštrumentálnou zručnosťou sú formované do originálneho štýlu. Stopy židovskej, arabskej či balkánskej melodiky sa v duchaplnom prepojení ich kreatívnej sily a vynikajúcej interpretácie zlievajú v toku fascinujúcej hudby. Chromosomos bol zážitok a trenčianske publikum bolo opäť "pri tom".

Nočný jam sesion zariaďoval Ľubo Šamo. Ojedinelý zjav slovenského jazzu si priviezol k svojim husliam spoľahlivú rytmiku. Peter Adamkovič je inšpirujúci klavírista a Martin Marinčák nemá problémy zapadnúť do každého projektu rovnými nohami sčítaného basistu. Jano Babič nehrá v poslednej dobe v pravidelnom projekte ( kde je Laugarício TranzFusion ? ), ale aj teraz dokázal svoju povesť all-styl bubeníka a naskočil do zostavy, ktorá po dvoch kapelách vyžadujúcich plné sústredenie bola balzamom na jazzové duše.

Na piatok usporiadatelia chystali prekvapenie. Trenčianske jazzové publikum malo dostať darček v podobe vynikajúcej švajčiarskej kapely Brink Man Ship. Cesty osudu ( … a hraníc s Európskou úniou …) však chceli inak. Preto sa sobotňajší program presúval operatívne, aby nikto o nič neprišiel. Začalo sa už o 18-tej hodine. Švajčiari znalí pomerov - odohrali skvelý koncert v Trenčíne minulý rok v novembri - sa predstavili absolútne originálnym podaním svojej hudby. Majstrovská kombinácia strohej melodiky, rytmických paternov, živých a elektronických zvukov podložená majstrovským ovládaním nástrojov vliezla hlavne mladšej časti publika priamo pod kožu. To, že sa dostala táto kapela aj mimo pôvodného programu na pódium festivalu svedčí o výbornej práci a prehľade usporiadateľov o jazzovom dianí v Európe. Ojedinelý zjav európskej proveniencie presvedčil aj americké publikum o správnosti jeho smerovania. Jan Brönniman, autor väčšiny skladieb to potvrdil slovami: chceme hrať svoju hudbu, chceme ísť ďalej, nehrať iba mainstream a aj američania nás berú.

Sobotňajší večer sa vlastne ešte len začal a poslucháčstvu sa hneď úvodom dostalo sústo kvalitného jazzu. Pokračovalo sa podľa rozpisu a ten uvádzal rakúsku formáciu BUCKTET: už tradične skvelá úroveň rakúskeho jazzu zastúpeného na Trenčianskom jazzovom festivale v minulosti ( Karlheinz Miklin, Heinrich von Kalnein, Karl Ratzer a ďalší ) hnala ľudí do sály, aby im neušiel ani tón z kvalitnej suverénnej, "vymakanej" produkcie absolventov Jazzového odboru Umeleckej univerzity v Grazi. Očakávanie sa do bodky naplnilo. Hoci dušou kapely bol Burghard Höfer ( napísal takmer všetky uvedené skladby ), jeho kolegovia pôsobili presvedčivo výrazom, že vedia čo robia. Klemens Pliem je tradične vynikajúci saxofonista, Stefan Gfrerer kráča v šľapajách Ewalda Oberleitnera, najlepšieho sólistu IV. Trenčianskeho jazzového festivalu, a Karlheinz Miklin neznížil ani o milimeter laťku kvality, ktorú nasadil jeho otec tu v Trenčíne v roku 1997, hoci sa nezhodli v inštrumentoch, keď synovi učarili bicie. Bola to kompaktná hudba v priestore od vynikajúco hraných balád ( test každého jazzmana ) až po pálivý tempový jazz v ojedinelom výraze. Ten výkon si zaslúžil ocenenie a preto bol za najväčšiu osobnosť festivalu vyhlásený Burghard Höfer. Aj tento koncert pripomenul kvalitu a rozmer úspešnej usporiadateľskej spolupráce s Rakúskym kultúrnym fórom.

Markovič, Buchar, Duša, Baroš, Šindler, Hejna - čo meno, to osobnosť vyvolávajúca zvedavosť a záruku kvality zároveň. Po dvadsiatych rokoch nestratili na chlapčenskej hravosti a ani čiastočná strata vlasov nespôsobila ujmu na ich muzike. Bol to plnokrvný jazz, na ktorom sa všetci rovnakým dielom zúčastnili v dokonalej súhre štýlov a životnej filozofie. Hoci spred dvadsiatych rokov zostal po nich len jediný vinil, ESP… aj tak zostali v povedomí a je dobre, že sú opäť spolu.

Od prvého dňa sa hovorilo o mladých švédoch a rozmer zvedavosti dosiahol vrchol práve pred posledným koncertom. Opäť dobre zareagovali organizátori a dramaturgiu poskladali do správneho napätia i v tento večer. Mladí švédi FINDIN/BACKMAN uzavierali program VIII. Trenčianskeho jazzového festivalu na hlavnom pódiu. Po sérii koncertov pre študentov sa predstavili aj "dospelému" publiku, ktoré ich s napätím očakávalo. Odkaz moderátora v ohlásení tejto formácie "pripútajte sa" mal svoje opodstatnenie. Od čias Abrahama Burtona z tohoto pódia tak nezadulo. Švédi hrali s presvedčivým nasadením a ani neskorá hodina a receptory už naplnené skvelou hudbou predchádzajúcich troch kapiel neodmietli túto pochúťku. Petter Findin a Thomas Backman vytiahli tie najťažšie kalibre seba i publikum "zničujúceho" jazzu, akoby chceli dať za trojdňovým dianím výraznú bodku a vytesať do hradnej skaly Trenčianskeho hradu nezmazateľný odkaz - boli sme tu !. To sa im dokonale podarilo. Po viac ako hodinu trvajúcom koncerte nevládali vyhovieť žiadosti publika o prídavok… Najlepším sólistom VIII. Trenčianskeho jazzového festivalu bol Petter Findin a Thomas Backman a Magnus Bergström a Fredrik Hakanson …

Jam session v reštaurácii Maritim rozbiehal objav V. Trenčianskeho festivalu TAKÉ ONÉ. Nemuseli hrať na hlavnej scéne aby presvedčili o stále stúpajúcej úrovni kvality ich produkcie. Ak vôbec chceme hovoriť o nejakom porovnaní. Také Oné sú vždy dobrí, ale teraz ich zdobí viac než inokedy odľahčený prejav ich originálneho jazz-rocku. Možno preto, lebo sú stále žiadanejší - či žiadostivejší ?

Je ticho prerušované vravou o tom, čo sme počuli a videli. Dvanásť obrazov rozdielnych farieb a štýlov, ale vzácne sa zhodujúcich v ich poslaní. V behu udalostí nás niečo stále núti porovnávať. Na konci akejkoľvek udalosti sa zvykneme pýtať: bolo to lepšie, bolo to krajšie ? Neustále hľadáme porovnanie a gramatika nám to umožňuje. Ale úprimne povedané, nie vždy, aj napriek tejto možnosti, chceme za každú cenu hodnotiť v porovnaní. Hlavne ak sa jedná o zriedkavý poryv mysle a ducha v našej veľmi vnútornej sfére vnímania okolia a ľudí v ňom. Potom je každé porovnanie úplne zbytočné, pretože aj tento ročník Trenčianskeho jazzového festivalu bol skvelý a hlavne je náš. Príďte o rok.

P.S. Na Trenčianskom jazzovom festivale sa toho roku zúčastnilo 24 slovenských a 26 zahraničných umelcov v 12 súboroch. JAZZ POD HRADOM bol najväčším jazzovým podujatím na Slovensku v roku 2001. Trenčianska jazzová spoločnosť ďakuje aj touto cestou Mestu Trenčín, Rakúskemu kultúrnemu fóru, agentúre AMPLUS agency, pracovníkom Mestského kultúrneho strediska, Fondu Pro Slovakia a ostatným sponzorom za láskavú pomoc pri realizácii doteraz najkvalitnejšieho Trenčianskeho jazzového festivalu.