XXV. Trenčiansky jazzový festival
Jazz pod hradom 2018
jubilejný - oslavujúci!

Trojdňovú prehliadku zaujímavého džezu poskytol v dňoch 21. - 23. septembra XXV. ročník Trenčianskeho jazzového festivalu Jazz pod hradom. Usporiadatelia rozdelili udalosť do troch tematických blokov, ktoré postupne od piatka do nedele predstavili. Piatkový večer niesol názov Festival mladého džezu. Tento titulok má v súvislosti s festivalom svoju tradíciu. Preto nebolo ťažké nájsť a vybrať z množstva kvalitných jednotlivcov a súborov tri, ktoré ozdobili hneď prvý festivalový večer a postavili latku umeleckej úrovne riadne vysoko. Každá vážnejšia džezová udalosť si zaslúži na úvod zvuk veľkého orchestra. A ak sa jedná o skúsený, zohraný a veci oddaný spolok džezu verných hudobníkov, potom je výsledok zaručený. Swingless Jazz Ensemble je zložený zo študentov a učiteľov hudby zo širokého okolia Nitry, kde sa kapela schádza. Umelecký vedúci Martin Šťourač to so svojimi mladými vie. Originálne aranžmány orchestrov Count Bassieho, či Duke Ellingtona znejú ako pôvodiny a na festivale zaznelo viac skladieb z dielne a nahrávok orchestra Benny Cartera a jeho albumu Kansas City Suite. Kapela samotná je edukačný vzorec, ktorého krédom ostáva "dať možnosť mladým hudobníkom vzdelávať sa aj v oblasti jazzu, čo je doteraz v slovenskom školstve (a to na úrovni ZUŠ, konzervatórií ako aj VŠ) zriedkavý jav.

Druhým aktom prvého festivalového večera bol Alan Bartuš a jeho trio. Alanova zručnosť a doterajšie účinkovanie tria urobilo z chlapcov suverénov. Na javisku sa pohybujú s absolútnou istotou, do skladieb nastupujú s priamym pohľadom a vedomím, čo ich čaká. Trio hrá skladby "klanu Bartušovcov", teda Alanov otec Pišta Bartuš a vedúci tria dodávajú dokopy kompozície i úpravy klasických motívov. Miestami strhujúci klavír podporovaný bezchybným a nápaditým dvojzáprahom Štubniak - Valíček upútal počas celého koncertu a publikum ostávalo v sústredenom strehu. Jakub Valíček je žiadaný štúdiový a koncertný hráč, čo dokázal aj pohotovým hraním v bigbande Swingless Jazz Ensemble tesne pred vlastným vystúpením. Tradícia akéhokoľvek podujatia je dôležitým kritériom. Vznikajú zaujímavé príbehy a skutočnosti. Priezvisko Štubniak mi znelo v ušiach familiárne. Spýtal som sa Mateja, či pozná pani Renátu Štubniakovú ... "to je moja mama", znela odpoveď. Prekvapujúco a milo zároveň. Renáta Štubniaková je nositeľkou ocenenia "objav festivalu" z roku 2001. Po sedemnástich rokoch prišiel jej syn rozdávať kvalitný džez a potvrdiť rodinnú tradíciu.

Výmena stráží na javisku netrvala dlho, aj vďaka pohotovým a kvalitným zvukárom z dielne ArtEvent. Samotná zvuková skúška bola náročnejšia. Nielen pre rozšírenie obsadenia, ale chúlostivé a dôležité bolo nastavenie odposluchov. Samotný koncert dal za pravdu zvukárom, pretože bolo dôležité pre kapelu navzájom sa počuť aj vidieť. Tibor Feledi Quintet spustil kavalkádu dobre organizovaných tónov, akordov, rytmov a polyrytmov v takom tlaku, že vyžadovalo riadnu pozornosť udržať sa v obraze. Michal Šelep si zvukové pole svojich basových nástrojov rozšíril o kláves, súprave bicích nástrojov Juraja Rašiho dominoval vysoko ladený doplnkový malý bubon, ale hlavne dominovala Jurajova "dvojhlavosť" v polyrytmických pasážach spoľahlivo plávajúcich rozbúrenými vodami zložitých kompozícií. Matej Korbelič sa s trúbkou mazná vo veľkom priestore, Tibor Feledi vie čo robí, pretože to všetko napísal a aranžoval. Lenka Molčányiová, obklopená štyrmi mužmi sa cíti obletovaná a chránená zároveň, preto si dovoľuje riadne úlety vo svojich improvizáciách, pričom s Matejom tvoria monolitný blok. Tibor Feledi Quintet to je päť sólistov ´, tvoriacich orchester kompozične strážený a orámovaný, interpretačne prekvapivo skúsený, orchestrálne sa vyjadrujúci v dokonalej až anticipačnej súhre. Po novom sa názov rozšíril o výstižné slovo - Kairos, čo je v gréckej mytológii boh prítomného okamihu v čase - okamih v ktorom sa všetky okolnosti spoja, aby vytvorili ten správny moment na vykonanie určitej akcie...  Tri koncerty prvého festivalového dňa nabádali prísť aj zajtra ...

Druhý deň festivalu bol venovaný džezu za železnou oponou. Jasne bola určená dramaturgia i náplň sobotňajšieho koncertu. Džez za železnou oponou je téma, ktorá prezentuje nie len obdobie politického útlaku a perzekúcie džezovej hudby, ale analyzuje džezovú hudbu tohto obdobia a jej autentičnosť. Napriek nedostatku informácií, notových materiálov, nahrávok, vyrástli v tomto čase vo východnej Európe pozoruhodné osobnosti, z ktorých mnohé sa stali určujúcimi vo vývoji džezu vo svete. Program večera otvorila domáca formácia Erbetes Q so speváčkou Ivetou Liškovou. Ich témou bola hudba nezabudnuteľnej a stále nedocenenej osobnosti slovenskej hudby obdobia 70 tych a 80 tych rokov Gabriely Hermélyovej. Iveta Lišková dokonale a sprirodzenosťou, bez náznaku kopírovania, prebrala Gabikin výraz a vyjadrovanie. Šikovné až dobové aranžmány, vystihujúce náladu kompozícií, napísal klavirista Samo Blahovec, dychové party hrali s bravúrou Ludvik Soukup na klarinet a saxofóny, a Jannette Strhavská pôsobila ako slnečný lúč jasnými tónmi jej flauty. Adrian Vitáloš obohatil pôvodný zvuk kvarteta jemne znejúcou gitarou, rytmika v zložení Jarko Machač basgitara a Karol Repa bicie nástroje sprevádzala udalosti s pokojom a spoľahlivo. Obsah koncertu bol príjemným prekvapením a správa o ňom sa rýchle šíri, pričom vzbudzuje značný záujem o vzácne obdobie slovenskej hudby a jej interprétov. Odkaz Gabiky Hermélyovej je v správnych rukách.

Džez za železnou oponou hrali živí ľudia. Je obdivuhodné, že tento odkaz prenášajú ešte aj dnes. Jana Koubková je nezastaviteľná v jej neustálom energickom prejave, s ktorým sa predstavila už na III. ročníku festivalu. Jej kariéra je dôkazom o ojedinelosti džezového diania za železnou oponou. Hrala so všetkými velikánmi tejto doby, nahrala množstvo pesničiek i dosiek, niesla neuhasiteľnú fakľu džezového posolstva. A beží s ňou dodnes. S vitalitou, vtipom, invenciou, kontaktom s publikom. Tak to bolo i na festivale, kde v komornom prevedení s klavírom Ondřeja Kabrdu rozburácala sálu. S kytičkou prišli po dvadsiatych dvoch rokoch aj členovia Aurelius Q, ktorí ju v roku 1996 na tom istom pódiu Kina Hviezda sprevádzali. Všetci prítomní povstali.

Na záver večera hrali skúsení pamätníci. V kapele The Jazz Hostages - džezoví rukojemníci, sa zišli aktívni tvorcovia džezu za železnou oponou. Dušan Húščava hral džez - napriek tvrdým postihom - na bratislavskom konzervatóriu, Lajko Horský sa vyhýbal problémom v zahraničí, Jozef Brisuda nahrával - keď sa dalo, s legendami, konkrétne s Ladislavom Gerhardtom, ktorého skladby zazneli aj v rámci večerného programu. Okrem neho vzdal koncert úctu Karlovi Velebnému, Ladislavovi Martoníkovi a Eve Olmerovej, ktorú slovne i spevom nádherne opísala Dáša Libiaková. Peter Jankech obišiel dobu Džezu za železnou oponou, zato sa do nej vžil o to hlbšie pri aranžovaní hudby tohto obdobia. Cyklus koncertov Džez za železnou oponou je tiež venovaný 50. výročiu okupácie československa vojskami Varšavskej zmluvy, ako aj 100-mu výročiu vzniku Československa.

Tretí festivalový večer začal v nedeľu už o 18-tej hodine a začal slávnostne. Večer mal názov 25 rokov džezu v Trenčíne a s týmto výročím sa neoddeliteľne viaže trenčianska formácia Aurelius Q, ktorá stála aj pri zrode festivalu. Program otvorili hostia - Vlado Kulíšek spolupracoval s kapelou od jej začiatkov a Janko Babič sa zúčastnil niektorých nahrávaní a pri organizovaní festivalu Jazz pod hradom spolupracuje s kapelou dodnes. Kapela predstavila úvodom aj nevšedný spevácky talent trenčianskej rodáčky Niny Kohoutovej, aby sa potom ponorila celým objemom do svojej tvorby. Tá sa prevažne točí - a veľmi úspešne - okolo slovenských ľudových motívov, k čomu pribrali k spolupráci šarmanté a zreteľne znejúce vokálne trio Krajka. V programe odzneli skladby s ostatných albumov kapely, niektoré obohatené o trio Krajka, ktoré dáva skladbám ako Nedeľa v Šumiaci, či To tá Heľpa správny džezový lesk. Kristínka Hlistová posúva každú kompozíciu do interpretačne virtuóznej roviny, gitarista Peter Belák dodáva skladbám šikovné hudobné nápady, Erich Vladár je spoľahlivým a invečným klávesákom, Ivan Letaši vyniká originálnm zvukom nie len v skladbe Bačovské pastorále, Peter Sedlák spieva od založenia kapely v pestrom priereze jednotlivých období vývoja kapeli, Dušan Rozemberg dokazuje svoju kvalitu hry na bicie nástroje aj ako profesionál. Aurelius Q je legendárna formácia, na ktorej sa zakladá obdobie 25 rokov džezu v Trenčíne.

Ak je niekde vidieť cimbal, potom sa schyľuje k čardášu. Nemusí to platiť vždy, hoci aj tentoraz sa jednalo o čardáš. Ale riadne džezový. Opäť sa môžeme odvolať na tradíciu a silu jej odkazu. Kapela Bashavel bola v Trenčíne v roku 2006, na XIII.-tom Trenčianskom jazzovom festivale, ktorý bol venovaný pamiatke Vlastičky Pruchovej. Štvordňový festival priniesol množstvo kvalitnej hudby. Kapela Bashavel prišla po dvanástych rokoch v pôvodnej zostave, len Roberta Ragana musel pre chorobu nahradiť Peter Korman. Bez ujmy na kvalite to rozbalili s pesničkami z ostatného albumu Hoorhay, ktorý vydali len nedávno. Stano Palúch je nenapodobiteľný v jeho husľových prepletencoch, Peter Solárik hrá melodicky na bicích nech sa jedná o čokoľvek, Klaudius Kováč môže byť so svojim klavírom len živelnejší než živelný, Marcel Comendant je ten, čo priniesol cimbal a pod jeho rukami sa rozoznel ako presvedčivý hlásnik džezu, hoci sa od neho čakal čardáš. Napokon - bol to riadny džezový čardáš, ktorému konečne naplnená sála dokonale prepadla.

25 rokov džezu v Trenčíne zdobí niekoľko výnimočných osobností. Jednou z nich je Dan Bárta. Na festivale Jazz pod hradom bol toho roku po druhý raz. Osobnosť mnohých prívlastkov, Dan Bárta je performer par excellence, nech je kdekoľvek - v muzikáli, na samostatnom koncerte, vo svojom projekte Illustratosphere alebo v sprievode výnimočných jazzmanov. V nedeľu predstavil svoj album Live At The Box a každá pesnička znamenala zážitok. Nie len jeho spevom a prednesom boli skladby živé. Kamil Slezák je ojedinelý hráč na bicie nástroje, hrá vzácne dynamicky a s citom pre súhru, Jiří Levíček je členom spoločnosti svetových pianistov, osem rokov stáží na Brodway je počuť, Robert Balzar posúva českú kontrabasovú školu do všeobecne rešpektovaného pôsobenia v priestore i v čase. Kapela hrá ohromne dynamicky, aj za pomoci skvelého zvuku, až tak, že v určitých pasážach je počuť - ticho... Dan Bárta a Robert Balzar Trio boli perfektnou oslavou dvadsaťpäť ročného trvania džezu v Trenčíne.

Trenčiansky jazzový festival Jazz pod hradom má tradične svojich laureátov. Každoročne udeľuje odborná porota ocenenie v troch kategóriách. Toho roku boli ocenení títo umelci: najlepší sólista Stano Palúch (Bashavel SK), osobnosť festivalu Jana Koubková CZ, objav festivalu Lenka Molčányiová (Tibor Feledi Quintet SK).

Trojdňovej produkcii skvelej hudby dával kvalitu aj zohraný a ochotný tím zvukárov pod vedením Martina Potočného. Vďaka patrí dobrovoľníkom, ktorí stáli za realizáciou festivalu. Bez ich pomoci a iniciatívy by sa tak zložitý projekt nedal realizovať. Projekt a dramaturgiu má na starosti od zrodu festivalu Trenčianska jazzová spoločnosť o.z. Mesto Trenčín a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček podporili festival Jazz pod hradom tak, aby jeho jubileum mohli osláviť najlepšie džezové osobnosti z Českej republiky a zo Slovenska.

XXV. Trenčiansky jazzový festival bol úspech. Správne organizovaný, oddane realizovaný. Možno by bolo dobré vrátiť festivalu a džezu v našom meste úroveň z minulých rokov s účasťou svetových mien. Tradícia džezu v meste Trenčíne je zaväzujúca. Džez je dôležitou súčasťou segmentu výsledkov tvorivej činnosti ľudí, zvanej kultúra. Patrí k činnosti vzbudzujúcej záujem a ochotu ľudí hľadať a nájsť svoju komunitu a obohatiť svoj obzor. Zvoláva ľudí k tomu, aby tak činili. Ak sa tento odkaz podarí zaradiť do povedomia verejnosti, potom sa môžme označiť prívlastkom "kultúrni občania" a vernisáže a koncertné sály budú určite plnšie. V mene organizátorov a všetkých zúčastnených umelcov ďakujeme návštevníkom za ich účasť na XXV. Trenčianskom jazzovom festivale Jazz pod hradom a Mestu Trenčín za podporu. Dovidenia o rok na festivale Jazz pod hradom v Trenčíne.

Jano Babič
Foto: Rado Lehocký

Súčasní mladí slovenskí jazzoví interpreti dokazujú svoju vysokú úroveň v nahrávacích štúdiách i na koncertných pódiách a v celej Európe. Swingless Jazz Ensemble je unikátny jazzový orchester, poskladaný z mladých jazzových entuziastov pod vedením skúseného hudobníka Miroslava Šťourača, hrajúci najslávnejšie aranžmány veľkých orchestrov Count Bassieho a Duke Ellingtona. Alan Bartuš a jeho spoluhráči rastú do špičkových jazzovej hudobnej sféry, laureáti mnohých ocenení a účastníci renomovaných festivalov. Tibor Feledi Quintet je už dnes zrelé a kompaktné teleso, ktoré bezchybne interpretuje vlastné skladby v originálnych úpravách, vydáva v týchto dňoch debutový album.

Československý jazz má svoju výnimočnú éru v rokoch 60 tych až 80 tych minulého storočia, kedy napriek negácii jazzu pre jeho pôvod a označenie ako "škodlivá západná kultúra", prešiel zaujímavým obdobím vývoja, ktorého výsledkom bol autentický jazz krajín z východnej Európy, označovaný dnes ako "jazz za železnou oponou". Jednou z nezameniteľných osobností bola speváčka Gabika Hermélyová, ktorej dielo oživí Iveta Lišková a trenčianska formácia Erbetes Q. Priamou súčasťou tohto obdobia je legenda českého jazzu speváčka Jana Koubková, na festivale ponúkne prierez jej celoživotnej tvorby. Návrat do histórie československého jazzu z obdobia 60tych až 80tych rokov realizuje v cykle koncertov Jazz za železnou oponou slovenská formácia JAZZ HOSTAGES - jazzoví rukojemníci. Jej program je venovaný pamiatke Ladislava Martoníka, Karla Velebného, Ladislava Gerhardta a Evy Olmerovej.

S jubileom dvadsať päť rokov jazzu v Trenčíne je neoddeliteľne spätá kapela Aurélius Q. Za štvrťstoročie prešla umeleckým aj personálnym vývojom a dnes predstavuje rešpektovaný súbor hlavne pre jeho tvorbu vo sfére jazzového spracovania ľudových motívov. Na festivale zahrá aj s vokálnou skupinou Krajka a hosťami programu bude Nina Kohoutová, mím Vlado Kulíšek a hráč na bicie nástroje Janko Babič. V podobnej filozofii sa pohybuje kapela Bashavel, ktorá obsadením i spracovaním nie len slovenských ľudových motívov dosahuje úspechy na európskych jazzových scénach. Na festivale Jazz pod hradom bude prezentovať jej najnovší album Hoorhay. Dan Bárta je opísateľný z každej strany jeho bytia. Výdatne a úspešne sa podieľal na tvorbe muzikálovej scény. Dan Bárta je dve desaťročia príťažlivým aktom každého koncertu a festivalu. Nevšednú úroveň tomuto projektu dáva aj sprievodné trio Robert Balzar kontrabas, Jiří Levíček klavír, Kamil Slezák bicie nástroje. Trenčiansky jazzový festival ponúka program na európskej umeleckej úrovne.

Dominujúcou myšlienkou festivalu Jazz pod hradom je európska kultúrna spolupatričnosť.