XVII. Trenčiansky jazzový festival
Jazz pod hradom 2010

Trenčiansky jazzový festival 24.9. - 25.9.2010

Ocenení umelci:

Luboš Brtáň Q (SK) - objav festivalu

Maťo Ďurdina (SK) - najlepší sólista

Donald Smith (USA) - najväčšia osobnosť festivalu

KVALITNÝ JAZZ PRILÁKAL HUDOBNÝCH FAJNŠMEKROV.

Posledný septembrový weekend v meste pod Matúšovým hradom už po sedemnásty krát patril džezu. Trenčiansky jazzový festival bol toho roku rozsahom i počtom zúčastnených v porovnaní s minulosťou "netradične" malé. O to viac vytryskla túžba všetkých tvorcov po úspechu. Táto sa nepochybne do písmena naplnila.

V piatok bolo v meste Trenčíne nezvykle rušno a nečakané lákadlá postavili kultúrnu verejnosť a milovníkov hudby do dilemy - čo si vybrať? Do Piano Clubu sa rozhodli prísť tí "pravoverní" vyznávači džezu. A urobili náramne dobre. Ľuboš Brtáň a jeho kvartet je momentálne najlepším džezovým aktom na Slovensku. Juraj Raši formuje svoj nesporný talent na Univerzite v rakúskom Gráci a rukopis Howarda Collinsa ( najlepší sólista festivalu 2009 ) je zreteľne počuť na jeho hre. Neustále napätie a nápaditosť v polyrytmických sekvenciách ho radí už dnes medzi špičkových stredoeurópskych hráčov. Označenie Mr. Tenorsaxofón nie je vôbec prehnané v oslovení frontmana kapely. Martin Uherek je už dnes zrelá osobnosť vo sfére saxofónovej hry. Hrdo sa hlási k odkazu Dextera Gordona a Collemana Hawkinsa - nie vkópii, ale v rozvíjaní ich džezového odkazu. Stálym členom kapely je Robo Ragan Jn., ale pre chorobu žiaľ v tento večer nemohol. Zastúpil ho spolužiak z gráckej Univerzity Maximilian Rantzinger - a ako by Robovi z oka vypadol... nie len vizážou ale aj dynamickou hrou a nekompromisným vedením basy. Podobnosť vôbec nie náhodná... Ľuboš Brtáň je gitarista typu Wes Montgomery - až sa človek čuduje, kde to tí mlaďoši takto zvládli... Sála plná džezu a atmosféra hustla...

Petr Zelenka už viac rokov hrá džezovú modernu s presahom do vynaliezavého a hľadajúceho experimentu. Do Trenčína priviezol skúsených hudobníkov, ktorí naplnili jeho predstavu a plnokrvným prejavom strhli publikum do bezprostredných reakcií. V náročných kompozíciách hral Marcel Bárta na tenorsaxofón, ale prevetral aj basklarinet, Rodrigo Parejo vyludzoval širokú škálu zvukových možností jeho fláut a píšťaliek a Daniel Šoltýs je práve typ bubeníka pre tento štýl. Razantný, keď treba vírivý, alebo decentný v pasážach širokých zvukových plôch. P Projekt zaujal a umelecká latka festivalu ostala po prvom večeri sľubne vysoko.

Sobotňajší večer predpisoval na úvod klasiku. Hanka Gregušová je stálica džezovej scény a odvádza spoľahlivo perfektné džezové spevy. Jej repertoár je náročná zmes svižných džezových štandardov spestrená baladami, v ktorých sa prejavuje precítenosť a intonačná rutina. A hlavne sila Hankinho kumštu a priamočiarej osobnosti, bez ktorej sa džezový spev ocitá na okraji popu... Jožko Brisuda je skúsený hráč a džezový znalec. Niet pochybností o kvalitách jeho dlhodobých alebo krátkodobých formácií. Pavol Bodnár je klavírista par excellence, podkutý štúdiom na Berklee College of Music, Jožko Ischi Döme hrá po vzore veľkého Tonny Williamsa. Odchytiť Maťa Ďurdinu je ťažké, lebo je žiadaný takmer do všetkých kapiel, ktoré sa hýbu na Slovensku a majú niečo spoločné s džezom. "Chat Bakerovská" melanchólia je obrazom jeho osobnosti a krídlovka dáva nádhernej melodike ešte väčšie čaro. Takýto kvartet s nie len zjavom, ale i spevom príťažlivou osobnosťou je ozdobou každého festivalu.

Headlinerom - ak je vôbec toto označenie na jazzových festivaloch nutné - bol Paul Zauner a Blue Brass Band. Európske turné kvalitnej kapely sa nemôže zaobísť bez zastavenia v Trenčíne. Medzinárodná formácia potvrdila pravdu o hudbe a umení bez hraníc. Rakúski "dychári", slovanská rytmika posilnená africkými perkusiami, americký harmonický základ - to sú ingrediencie parádneho džezového nárezu... Rakúska "Brass" sekcia v zložení Paul Zauner ( Rakúsko ) trombón, Clemens Salesny altsax, tenorsax, Peter Massing barytónsax, Daniel Nösig trúpka, Klemens Pliem tenorsax, hrala ťažké pasáže dychovej sekcie, Srb Dusan Novakov hral bicie s razanciou a citom pre súhru, v Trenčíne dobre známy Martin Marinčák basoval a puls rytmiky zjavom, spevom i perkusiami dokresal Mansur Scott... Výborné aranžmány dali vyniknúť kvalite dychovej "frontlajny". Strhujúci zážitok a spontánna odozva publika napĺňala sálu neopakovateľnou atmosférou džezových koncertov. Asi v polovičke vystúpenia nechal Donald Smith odpočinúť vyťaženým dychárom a sálou jeho zaznela "Everything Must Change". Zaznel jazz v jeho najpravejšej podobe a význame. Harlemský klavírista a jeho spevný prejav tryskajúci z najvnútornejšieho kúta obrovskej duše skromného čistého úprimného človeka. Dlhočizný potlesk. Nasledovali chytľavé nápevy africkej kapely Osibissa a mohutný záver so žiadosťou o prídavok. Speaker zavolal na pódium len Donalda Smitha, aby urobil bodku za XVII. Trenčianskym jazzovým festivalom. Chvíľu nevôle publika zastavil zamatový hlas a originálny klavírny sprievod. Táto verzia piesne God Bless The Child bola oslavou jazzu v jeho najrýdzejšej podobe. Dlhotrvajúce "standing ovation" potvrdili, že v Trenčíne je vyspelé a džezové publikum, a že sólo pre Donalda Smitha bola správna voľba...

Správnou voľbou bolo aj prísť na festival, ktorý dokázal, že má pevné miesto v kultúrnej štruktúre mesta. Festival má široké zázemie záujmu vyspelých poslucháčov. Spolu s nimi sa tešíme na jeho XVIII. Ročník.